Tatry neprekvapili

-2°C, budíme sa do slnečného rána. Srieň a slnko. Sme skoro uprostred mája, na Tatranských štítoch stále sneh… a chlad cítiť až k nám do tábora, niektorým i v spacáku. „To koho napadlo vybrať na Pathfinderský radcovský vodácky špeciál, tretie najchladnejšie miesto na Slovensku?“ znelo niekoľkokrát z úst účastníkov. Nebol to kurz prežitia, ale niekedy sme si tak pripadali.

   I okoloidúci traktorista sa divil: „Tábory tu sú pekné, ale čakal som vás až v lete…“ No slniečko prihrievalo viac a viac, a keď sme boli na brehu rieky Poprad, boli sme radi, že sme na vode… slnko už poriadne hrialo a „Cesta vody“ mohla začať. Celý deň so slniečkom sme sa doplavili až za dedinu s príznačným názvom -Plavnica.

Sobotný oddych na Vojnianskej hore s nádherným nezabudnuteľným výhľadom nielen na Vysoké Tatry, Belianske Tatry, ale i na Nízke Tatry a Slovenský raj s pozadím Pieninského národného parku, ktorý nás čakal so svojim kaňonom ďalší deň.

Dunajec… malý Dunaj ale s krásnym skalným kaňonom uchvátil i napriek chladnejšiemu počasiu. Všetci sa vrátili, niektorí uzimení viac niektorí menej 🙂 (podľa toho či boli figuranti na vodnú záchranu 🙂 Nadýchali sme si v prístrešku a od vodáctva sme prešli až k témam vzťahy… 

5. deň sme kvôli chladu už ďalší splav vymenili za vzdelávanie v oblasti bezpečnosti komunikácie a vzťahov v skupine v našej službe. Napriek rôznym okolnostiam sme prežili „hustý“ pekný čas, ktorý nás určite mnohých posunul v skúsenostiach, zručnostiach i službe. Tatry znovu neprekvapili…

Utorok sme už boli v škole a v stredu na družinovke s deťmi :-). Boh nám dáva úžasne možnosti zažiť jeho dotyky a povoláva nás posielať objatie ďalej… radcovia i vodcovia, Pathfinderi… všetci čo hľadajú cestu… i Cestu vody (taký bol názov Pathfinderského radcovského špeciálu)

 

 

autor: malý strom (Yan)