Metóda ART (AGGRESSION REPLACEMENT TRAINING)

TRÉNING REGULOVANIA AGRESÍVNEHO SPRÁVANIA U DETÍ A MLÁDEŽE AKO NOVÝ POHĽAD NA ZVLÁDANIE AGRESÍVNEHO SPRÁVANIA SA DETÍ

Autori: Robert Sabo a Jana Šolcová

V roku 2014 som absolvovala tréning v tejto metóde (aj naša Monika Majdišová), prostredníctvom nej som si uvedomila množstvo vecí a zaujímavostí o správaní sa našich detí v Pathfinderi. Niektoré prvky z tejto metódy sú využieľné aj v našej družinovej činnosti. O čom hovorím, sa dozviete keď dočítate tento článok.

Metóda ART (Aggression Replacement Training) pochádza pôvodne z USA, kde bola 15 rokov vyvíjaná profesorom Arnoldom P. Goldsteinom. Metóda je efektívnym nástrojom práce s deťmi a mládežou (rôzneho veku), jej cieľom je redukovať problémové správanie a podporovať prosociálne správanie. Metóda je v niektorých krajinách uplatňovaná aj pri práci s ďalšími cieľovými skupinami, u ktorých je riziko problémového správania sa súvisiace s rôznymi problémovými situáciami. V Nórsku je metóda ART schválená ako nástroj na prevenciu a nápravu problémov správania sa v škole a v domácom prostredí. Ministerstvo detí a rodinných záležitostí v Nórsku sa v roku 2005 rozhodlo ustanoviť päť nových inštitúcií so zavedenou metódou ART (jednu v každom regióne), poskytujúcich služby pre deti a mladých s poruchami správania.

Východiská metódy ART a jej cieľ

 Cieľom metódy ART je podporiť u účastníkov tréningov prosociálne správanie a to prostredníctvom podpory a rozvoja sociálnych zručností a morálneho zvažovania, čím je možné eliminovať, resp. nahrádzať neprimerané prejavy v správaní.

Metóda ART má svoje korene v kognitívno-behaviorálnej teórii, v teórii sociálneho učenia a kognitívnej terapii. Metóda patrí pod multimodálne programy, čo znamená že ju tvorí viacero komponentov, ktoré sa zameriavajú na správanie a konanie (tréning sociálnych zručností), myslenie (morálne zvažovanie) a emócie (tréning regulácie hnevu).

Podstatným prvkom v metóde ART sú pozitívne spätné väzby, oceňovanie a pochvala, ktoré účastníkov tréningu motivujú využívať sociálne kompetencie aj v prirodzenom prostredí, v bežných interakciách so svojím okolím. Sebahodnotenie a spätná väzba od ostatných (trénerov i účastníkov tréningu) sú zameraná na oceňovanie primeraných prejavov a reakcií. Pomáhajú pri prenose sociálnych kompetencií do „reálneho“ sveta.

Koncept morálnych štádií podľa Kohlberga (významne rozvinul a obohatil Piagetove práce v tejto problematike)  je ďalším podstatným teoretickým konštruktom, z ktorého metóda ART vychádza. Na základe dlhodobých pozorovaní sformuloval model troch úrovní morálneho vývinu, každé s dvomi špecifickými štádiami. Na sklonku života svoj koncept mierne upravil, ale uvedieme jeho kompletnú podobu.

     A) Prekonvenčná úroveň – štádium 1: orientácia na poslušnosť a vyhýbanie sa trestu a štádium 2: individulaizmus, účelovosť, vzájomnosť, usilovanie o odmenu a ocenenie.

     B) Konvenčná úroveň – štádium 3: orientácia na vzájomné vzťahy, sociálnu zhodu a dohodu, vzájomná prispôsobivosť a štádium 4: orientácia na zákon a poriadok, rešpektovanie spoločenského poriadku.

     C) Postkonvenčná úroveň – štádium 5: orientácia na legálnu spoločenskú zmluvu a na rešpektovanie práv jednotlivca a štádium 6: orientácia na všeobecné (univerzálne) etické princípy a vlastné svedomie (Vacek 2008).

Nižšie popíšeme štruktúru tréningu, teda jej multimodálnosť.

 

Multimodálny charakter metódy ART

Tréning prostredníctvom metódy ART pozostáva z 30 tréningových hodín, každému komponentu sa venuje 10 stretnutí skupiny, v rozmedzí 1 hodina týždenne. Každý komponent sa trénuje každý týždeň, preto sa tréningová skupina v jednom týždni stretne 3 krát. Tréning prebieha v skupinách s počtom 4-8 účastníkov, ale veľkosť sa môže meniť vzhľadom k predpokladom účastníkov. Tréning vedú dvaja tréneri (hlavný tréner a spolutréner). Hlavný tréner vedie tréning, kým spolutréner sa včlení do skupiny a má zodpovednosť za vybrané časti tréningu. Ďalší účastníci tvoria priemer vo vzťahu k problémovému správaniu. Je teda dobré mať v skupine nielen deti s problémových správaním, ale aj deti, ktoré majú s týmto typom správania menší problém alebo žiadny problém. Zabezpečíme tým sociálne učenie sa od pozitívnejších foriem správania sa. Súčasťou skupiny môžu byť aj hostia. Hostia sú aktívne zapojení do diania skupiny, získavajú rolu účastníka. (Gundersen, Finne, Olsen, 2008) Je výhodou využívať vždy rovnakú miestnosť, kde sa nachádzajú plagáty a ART pomôcky potrebné pre tréning.

Metóda ART je tréningom sociálnych kompetencií, pozostáva z troch multimodálnych komponentov. Základom multimodálneho charakteru metódy ART sú tri na seba nadväzujúce komponenty:

  1. Tréning sociálnych zručností – je to špecifický tréning zameraný na posilňovanie pozitívneho správania sa.
  2. Tréning ovládania hnevu- zámerom tréningu je zameranie sa na emócie.
  3. Morálne zvažovanie, rozhodovanie –ide o zvyšovaniu zodpovedných rozhodovaní sa v zmysle vnímania perspektívy druhého a morálnych hodnôt.

 

Komponent: Tréning sociálnych zručností

Jadrom tréningu sociálnych zručností je 10 vybraných sociálnych zručností (McGinnis a Goldstein, 1984), ktoré sú vyberané zo 40 sociálnych zručností určených pre materské škôlky, 60 sociálnych zručností určených pre nižší stupeň základných škôl a 50 sociálnych zručností pre vyšší stupeň základných škôl/stredné školy a dospelých. Pred tréningom si tréneri zmapujú zručnosti účastníkov. Účastníci (deti a mladí) si formou škálovania sami ohodnotia zručnosti, ktoré sú im ponúknuté a/alebo, ktoré už bežne využívajú. Hodnotenie týchto zručností prebehne aj zo strany ich rodičov (či iných osôb zabezpečujúcich starostlivosť a výchovu) a učiteľov/rodičov. Toto mapovanie slúži na rozhodovanie sa o tom ktorú zručnosť vybrať pre trénovanie. (Gundersen, Moyahan, 2006)

Účelom tohto komponentu je tréning a opakovanie sociálnej zručnosti prostredníctvom rôznych nácvikov v rolových situáciách. Úlohou účastníkov je skúšať tieto zručnosti aj v prirodzenom prostredí. Prostredníctvom získania rozvoja zručností sa dávajú účastníkom viaceré alternatívy správania sa a konania. Je posilňovaná schopnosť zvoliť si správne správanie sa v rôznych situáciách, s ktorými sa účastník stretáva. (Gundersen, Finne, Olsen, 2008)

 

Komponent: Tréning regulácie hnevu

Komponent regulácie hnevu vychádza zo skutočnosti, že deti a mládež popisované, ako hyperaktívne, impulzívne, so zlou sebakontrolou, agresívne, rizikové a pod. majú zníženú schopnosť sebakontroly a sebareflexie. Cieľom je pomôcť deťom a mladým naučiť sa vnímať, kedy chybne vnímajú a zle tlmočia rozličné situácie. Účastníkovi pomáhame zastaviť sa, pozerať sa, počúvať, premyslieť si a nacvičiť si iný spôsob reagovania na vzniknutú situáciu. Tento komponent je zameraný na schopnosť účastníkov kontrolovať a tým regulovať svoj hnev. Hnev je braný, ako prirodzená emócia, ktorá nie je považovaná za niečo negatívne. Keď hnev dosiahne úroveň agresivity, teda bráni nám prijať normálne uzávery v aktuálnej situácii a vedie k zámernému poškodzovaniu iných má negatívny a dysfunkčný charakter.

Tento komponent pozostáva tiež z 10 tréningov a v protiklade s tréningom sociálnych zručností sú jednotlivé stretnutia vedené tematicky a s vopred určeným postupom a obsahom stretnutí. Každý tréning kontroly hnevu stavia na predchádzajúcom tréningu sociálnych zručností, pretože sa opiera aj o sociálne zručnosti, ktoré boli nacvičené. Jednotlivé témy tréningov vychádzajú z Cyklu kontroly hnevu pôvodne vypracovaným Goldsteinom (1998). Jednotlivé časti tréningu sa venujú témam, ako napríklad vonkajšie a vnútorné spúšťače hnevu, signály a tlmiče, pripomienky, sebahodnotenie, dôsledky, čím hnevám iných ja a aplikáciu vybraných sociálnych zručností do procesu kontroly hnevu.V rámci tréningu pomáhame účastníkom identifikovať napríklad externé a vnútorné spúšťače hnevu, vlastné signály hnevu a tlmiče efektívne pôsobiace na tlmenie hnevu.

 

Komponent: Morálne zvažovanie

Cieľom tohto komponentu je stimulovať účastníkov k zvyšovaniu zodpovedných v rozhodovaní v zmysle vnímania perspektívy druhého a morálnych hodnôt uplatňovaných v spoločnosti. Morálka zahŕňa porozumenie a premýšľanie nad tým čo je správne a čo nesprávne. V tomto komponente sa však reflektuje aj skutočnosť toho, že to ako rozmýšľame ovplyvňuje aj to, ako konáme.Morálne rozhodovanie je vo veľkej miere intuitívny a často nevedomý  proces, ktorý je však možné ovplyvňovať pozitívnymi skúsenosťami. (Hollin, 2004) Tréning morálneho zvažovania prebieha, ako diskusná skupina, kde účastníci trénujú argumentáciu rôznych názorov a počúvanie názorov iných.

V tomto procese je veľmi dôležité aby tréneri reflektovali skutočnosť, že účastnícivykazujúci problémové správanie na základe oneskoreného morálneho vývinu na škále, ktorá meria schopnosti morálneho hodnotenia. Pri mnohých reakciách na vzniknuté situácie  využívame automatické emocionálne reakcie, kognitívne prekrúcania právd, rôzne myšlienkové chyby (bagatelizovanie, obviňovanie iných a i.), ktoré sú zautomatizované, alebo v našom nevedomí silno upevnené. (Gundersen, Finne, Olsen, 2008) V tréningoch sa reflektuje aj reálne štádium morálneho zvažovania účastníka (spomenuté vyššie). Morálne zvažovanie tvorí hodnotový komponent v tréningu ART. Stavia na tom, že nie je dôležité vedieť iba zopakovať, čo je správne a nesprávne, ale taktiež rozumieť a vedieť odôvodniť voľbu nášho správania sa. Viaceré štúdie ukazujú, že  mnoho mladých ľudí s problémovým správaním má nezrelý až oneskorený vývin schopnosti robiť morálne rozhodnutia. (Barringa, Morrison, 2000)

 

Záver

Metóda ART poukazuje na skutočnosť, že výroky typu „problémové či nezvládnuteľné dieťa, hyperaktívny žiak,…“ sú nálepky, z ktorých sa nedozvieme, čo je skutočným problémom konkrétneho dieťaťa a nenájdeme v nich ani žiadnu indíciu, ktorá by nám pomohla nájsť primerané riešenie, ktorým by sme mohli adekvátne a konštruktívne reagovať na správanie dieťaťa. Tieto vyjadrenia majú charakter hodnotenia osobnosti dieťaťa, v bežnej komunikácii sa veľmi ľahko a rýchlo preberajú a v konečnom dôsledku významne a negatívne ovplyvňujú verejnú mienku o dieťati v jeho sociálnom prostredí. (Fudaly, www.navrat.sk)

Aj v Pathfinderi sa stretávame s takýmito deťmi, možno je to jedna z možností ako zvládnuť agresívne správanie detí, alebo ako lepšie pochopiť prečo sa dieťa takto správa.

 

 Literatúra

 GUNDERSEN, K. FINNE, J., OLSEN, T. M. (2008) ART metóda pre tréning sociálnych kompetencií. Sandnes: Diakonhjemet Høgskole Rogaland. Séria č. 5, revidované vydanie. ISBN 82-91046-07-7.

 HOLLIN,C.R. (2004) The cognitive-behavioral context. In: new Perspectives on agression replacement training. Chichester: John Wiley and Sons, 2004.

Zdieľať: